V pondelok 20. apríla by astronóm Záviš Bochníček oslávil 100 rokov

Záviš Bochníček sa narodil 20. apríla 1920 v Prahe. Už ako chlapec sa zaujímal o astronómiu. Ako šestnásťročný študent v roku 1936 objavil pozorovaním voľným okom hviezdu Nova CP Lacertae. Táto významná udalosť poznamenala jeho ďalší život. Jeho objav ocenili prezident Československej republiky Edvard Beneš a exprezident Tomáš Garrigue Masaryk. Bochníček dostal aj pozvania na štúdium do Berlína a Edinburgu v Nemecku. Túto možnosť však nevyužil, keďže Európa stála na prahu druhej svetovej vojny.

Počas vojny bol Bochníček na nútených prácach v Nemecku. Dostal sa do koncernu Zeiss, kde ho prijal jeden z riaditeľov, ktorý bol tiež fyzik. Spomenul si na neho ako na objaviteľa novej hviezdy a ponúkol mu prácu vo hvezdárni. Tá však bola pod správou nemeckej armády a mladý študent do nej odmietol vstúpiť. Spomínaný fyzik mu však umožnil ťažké roky vojny stráviť vedeckou prácou. V roku 1944 sa osobne stretol s jedným z najväčších fyzikov 20. storočia Maxom Planckom, ktorý ho povzbudil k ďalším štúdiám po skončení druhej svetovej vojny.

Pri oslobodzovaní dostal Záviš Bochníček od Američanov ponuku pracovať v zámorí. Napokon sa rozhodol doštudovať v Prahe. Do roku 1952 pôsobil na Univerzite Karlovej, kde v roku 1946 objavil druhú novu, T CrB (súhvezdie Severná koruna). Neskôr ho preradili na Slovensko.

 

Pôsobil na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave, bol riaditeľom Astronomického ústavu SAV a potom Observatória na Skalnatom plese. Z postu riaditeľa ho odvolali a na krátky čas zostal bez práce. Od roku 1985 až do odchodu na dôchodok pracoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave, kde prednášal o pohybe umelých družíc a kozmických sond.

Bol tiež jedným zo zakladateľov Štefánikovej nadácie na podporu astronómie na Slovensku, ktorej cieľom bolo vybudovať Planetárium v Bratislave.

Záviš Bochníček vypracoval a publikoval metódy určovania polôh a pohybov umelých družíc a vesmírnych sond. Špičkový česko-slovenský astronóm vypracoval a publikoval metódy určovania polôh a pohybov umelých družíc a vesmírnych sond. Vyjadroval sa k rôznym zaujímavým vesmírnym objektom a úkazom, pravidelne o nich informoval v odborných časopisoch, denníkoch, ako aj v TASR. Je autorom viacerých publikácií, napríklad Hviezdne večery, ale tiež prepracované vydanie známeho Rozumu do vrecka. Niektoré astronomické knihy prekladal.

V roku 2000 pri príležitosti 80. narodenín Záviša Bochníčka nazvali jeho menom novoobjavenú planétku č. 15053. Pozorovali ju Petr Pravec a Ulrika Babiaková v hvezdárni Ondřejov v noci zo 17. na 18. decembra 1998 v západnej časti súhvezdia Býk. Meno "Bochníček" pridelilo objavenému objektu – na počesť známeho astronóma – Centrum pre výskum malých planétiek pri Harvardovej univerzite v Bostone v USA, a tiež 44. komisia pri Medzinárodnej astronomickej únii (IAU).

Záviš Bochníček zomrel po ťažkej chorobe 23. februára 2002 v Bratislave. Do hrobu mu okrem kvetov vhodil jeden zo zakladateľov Štefánikovej nadácie na podporu astronómie na Slovensku Jozef Ambruš škatuľku s prachom z viacerých meteoritov ako symbol lásky na zemi i medzi nebom a zemou.

Po astronómovi Závišovi Bochníčkovi je tiež pomenovaná ulica v pražskej mestskej časti Chuchle.